Prečo katolíci modlia sa k svätým?

Tí, ktorí sú už očistení a žijú v blaženej vízii Boha, žijúci v nebi, sú známi ako vyvolených a svätých. Títo svätí nielenže nemôžu, ale aj nám pomáhajú, príhováraním za nás pred Bohom. Prosia Pána v našom mene, ako verní priatelia, ktorí robia žiadosti za tých, ktorých milujú. Práve preto katolíci modlia sa k svätým, uznávajúc, že oni, ktorí sú už blízko Boha, môžu príhovárať za naše potreby.

Podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi, v odseku 2683, je príhováranie svätých popísané ako najvyšší služba, ktorú poskytujú Božiemu plánu. Požiadať o príhováranie svätých je teda čin dôvery a viery. Katolíci sa modlia k svätým s istotou, že títo nebeskí priatelia môžu ponúknuť svoje modlitby Bohu v našom mene, prinášajúc milosti a požehnania do našich životov a celého sveta.

Praktika modliť sa k svätým má hlboké základy v Písmach. V Starom zákone kniha 2 Machabejská 15, 11-16 uvádza víziu Oniáša, už zomrelého kňaza, ktorý sa modlí za celý židovský ľud. To ukazuje, že spravodliví, aj po smrti, pokračujú v príhováraní za tých, ktorí zostávajú na zemi. V Novom zákone, v Zjavení 8, 3-4, svätý Ján má víziu, v ktorej modlitby svätých stúpajú k Božiemu trónu ako kadidlo, symbolizujúc neustále príhováranie svätých za verných.

Teda tradícia žiadať o príhováranie svätých je prax, ktorá nachádza podporu ako v Písmach, tak aj v samotnej doktríne Cirkvi. Keď katolíci modlia sa k svätým, nenahrádzajú úlohu Boha, ale uznávajú spoločenstvo svätých a silu ich príhovárania pred Ním. Prostredníctvom tohto spoločenstva tí, ktorí sú v nebi v plnosti svojej zjednotenia s Bohom, naďalej poskytujú pomoc Pútnikovmu cirkeviliu na zemi, ako súčasť mystického tela Krista.